Ďalšie zverstvá politikov.

Keď som bol dieťa, cez leto som trávil letné prázdniny u starých rodičov. Vzdycki okolo štvrtej hodiny poobede chodil k domu poštár. Neviem prečo ale vždy som sa tešil na neho. Pre mňa to bol dôležitý človek, ktorý nosil dôležité dokumenty z veľkej diaľky, vtedy som ešte nechápal ako funguje pošta a listy z Ameriky ktoré dostával starý otec som si myslel že nosí až z Ameriky.  Zakaždým, keď vytiahol poštu zo svojej poštáckej tašky, bol som plný očakávania a premýšľal som, čo by tam mohlo byť.

V tej dobe, spomínam si na poštové známky pre zásielky prvej triedy stáli okolo 20 centov. Ak ste o niečo starší ako ja, možno si spomeniete na ceny oveľa lacnejšie, než to.

V skutočnosti pred prezidentom Nixonom s Americkým dolárom ktorý bol v tej dobe založený zlatom v roku 1971, cena známky bola 6 centov. V uplynulých 40 rokov, od tej doby cena prvotriednej zásielky bola zvýšená 20 krát a takmer na 8 – násobok ako v minulosti.

Keď dáme veci do súvislostí, cena známky v roku 1863 bola 3 centy … preto hovoríme o 100% nárast v 108 rokoch, po ktorom následuje 733% zvýšenie v nasledujúcich 40-rokov. A predsa, napriek kvôli nekontrolovateľnej inflácii, americká poštová služba krváca, je bez hotovosti a takmer na pokraji zlyhania.

Vo fiškálnom roku 2010, Americká poštová služba vykázala čistú stratu 8,5 miliardy dolárov, a je medzi poslednými v sérii trendov stratových podnikov. Jediný spôsob, ako Americká poštová služba neustále prežíva je vďaka štedrosti amerických daňových poplatníkov a Čínskych držiteľov dlhopisov Americkej pošty, ktorí platia účet za jej existenciu.

Americká poštová služba má takmer 600.000 zamestnancov, to je viac ako aktívna zložka armády Spojených štátov, v skutočnosti, a podobne ako sa Americká armáda fláka po celom svete v miestach, kde nemá čo robiť, tak aj Americká poštová služba má pobočky po všetkých malých mestečkách v Amerike kde nieje žiadna šanca na profit.

Existuje viac ako 3000 pôšt po celej krajine, ktoré produkujú menej ako 27.500 dolárov v ročných príjmoch. S takýmito tržbami je ťažko platiť nájom a mať zapnuté osvetlenie, nieto ešte najať zamestnancov, udržiavať dodávkové vozidlá, alebo platiť za pohonné hmoty.

Organizácia s takýmito nákladmi na prevádzku je odsúdená na zánik, a keby nebola vládnou agentúrou, už by dávno skrachovala. Vláda sama pripustila, že Americká poštová služba nieje konkurencieschopná v porovnaní so súkromnými  kuriérskymi službami, ale politici trvajú na jej zachovaní a to jediným spôsobom, ako to vedia len oni, – krádežou a podvodom.

Senátor Tom Carper nedávno predstavil návrh zákona, nazvaný ,,udržateľný rozvoj Americkej poštovej prevádzky jej trvanie a transformácia.” Zákon bol prijatý v roku 2011.

Návrh zákona je naplnený kvantami múdrostí ako: “Americká poštová služba vypracuje plán pre expanziu maloobchodných alternatív pošty, ako napríklad … Internet.”

Počujete správne, je to doslova nariadené zákonom Amerického kongresu aby Americká pošta začlenila Internet do svojho obchodného modelu.

Ešte dôležitejšie je, že 50% z právnych predpisov využíva Americká pošta na rôzne účtovné triky aby mohla vypracovat daňové priznania pri fiškálnych reportoch tak aby mohla vždy z toho vyjsť pozitívne. A to už nehovorím o krádeži z federálnych fondov dôchodkového zabezpečenia a zdravotníctva.

Minulý mesiac, Americká poštová služba zastavila odvádzanie odvodov pre svojich zamestnancov do Federálneho systému poistenia a zamestnaneckých dôchodkov, aby sa ušetrila peniaze … a toto sa stáva témou viac a viac pre celú vládu.

Dôchodkové fondy sa stali hlavným korupčným nástrojom fiškálnej politiky na celom svete. Minister financií Tim Geither okrádal federálne dôchodkové fondy už niekoľko mesiacov a niekoľko zahraničných vlád tiež ukradlo peniaze z dôchodcovských fondov, aby mohli pokračovať vo financovaní vládnych aktivít.

Sčítané a podčiarknuté, ak skrachované vlády a agentúry spravujúce penzijné fondy občanov prestávajú platiť, kedykoľvek sa im to hodí. A ak majú prístup k dôchodkovým fondov, tak kradnúť budú.

Videli sme niekoľko príkladov tohoto správania v posledných dvoch rokoch, a uvidíme toho viac a viac v budúcnosti. Toto je jedna z otázok, ktorá sa týka mňa najviac, pretože viem, koľko ľudí je úplne nepripravených na túto eventualitu.

Dokonca aj súkromné dôchodkové účty sú korisťou politického ansábla… a je to jednoduchá záležitosť aritmetiky. Keď zbankrotovaná vláda musí nájsť aspoň 1 trilión dolárov ročne na zablombovanie rozpočtovej diery, a niekoľko biliónov dolárov sedí na dôchodkových účtoch obyvateľov, tak sú akurát tak zrelé na postupné drancovanie vládami ktoré k nim majú prístup. Takže voľba je úplne jasná, aspoň pre mňa.

Vždy som bol hlasný obhajca internacionalizácie. So správnym druhom štruktúry, je možné bezpečne a legálne uložiť svoj majetok v zahraničí do miesta, kde Vaše peniaze nie sú vystavené riziku vydrancovania bankrotom politiky alebo vlády.

Čítajte môj blog a poviem Vám ako sa žije v Paname, ako zostrojiť krok za krokom akčný plán viaclajkovej stratégie, ako sa nastavuje správny druh dôchodku, a taktiež aj veci ako je získanie druhého cestovného pasu a prečo je druhý pas pre Vás nevyhnutný v dnešnej dobe.